Objavujem

Mesto na močiari

Vznik mesta Partizánske je previazaný so slávnou moravskou firmou Baťa. Vznikalo na prázdnych pozemkoch, ako mesto na „zelenej lúke“. V prípade Baťovian, ako sa mesto pôvodne nazávalo, to bolo skôr na močiaroch, keďže značná časť pozemkov v okolí rieky Nitry bola výrazne podmočená.

Najväčšia hodnota

Mesto na papier nakreslil architekt a urbanista Jiří Voženílek podľa konceptu Ideálneho priemyselného mesta. A práve urbanizmus, je stále najväčšou hodnotou akú mesto Partizánske má. Firma Baťa založila na Slovensku ešte jedno mesto – Svit. Ten však vznikol predtým ako baťovskí architekti vymysleli tento koncept. Baťovany tak boli jediným Ideálnym priemyselným mestom na Slovensku.

Viac ako Zlín?

Týmto titulom sa nemôže pochváliť ani najslávnejšie baťovské mesto Zlín. Firma Baťa síce mesto Zlín rozširovala a pri dostavbe využívala zásady tejto koncepcie, nevzniklo však z „nuly“ ako to bolo v prípade Baťovian. V Čechách však nájdeme mestá, ktoré boli postavené rovnakým spôsobom, sú nimi Zruč nad Sázavou a Sezimovo Ústí.

Ideálne priemyselné mesto

Koncept Ideálneho priemyselného mesta vznikol ako odpoveď baťovských architektov na jednoduchú otázku – Ako najlepšie stavať naše mestá? Architekti premýšľali nad funkciami, ktoré mesto má, nad službami, ktoré poskytuje a nad tým, aký život človeku vytvorí. Ako vo všetkom, čo firma Baťa podnikla, tak aj v architektúre musela fungovať logika, ktorá prinášala čo najefektívnejšie riešenia. Preto je ideálne priemyselné mesto zónované – existujú v ňom zóny, ktoré združujú rôzne funkcie.

Logika pohybu

Najdôležitejšími zónami sú výroba, bývanie, občianska vybavenosť, rekreácia a šport. Podstatné bolo aj ich vzájomné napojenie. Najlepším ilustračným príkladom na to, ako toto zónovanie fungovalo, je presun robotníkov (alebo spoluprácovníkov – čo je označenie, ktoré sa u Baťu využívalo najčastejšie) po práci domov.

Na zvládnutie tejto cesty, ste sa z výrobnej zóny museli presunúť cez zónu občianskej vybavenosti, ktorá sa nachádzala na námestí. Tu ste mali možnosť navštíviť služby ako holičstvo, kaviareň, reštaurácia alebo ste mohli pohodlne na ceste domov nakúpiť v potravinách. Práve to, že sa tieto služby nachádzali medzi výrobnou a obytnou zónou, bol zámer, s ktorým architekti v urbanistickom pláne počítali.

Mesto na peší presun

Veľkosť mesta sa vypočítavala na základe počtu pracovníkov vo fabrike, čo sa následne prepočítalo na odhadovaný počet obyvateľov. V prípade Partizánskeho to bolo na 5 000 až 15 000 obyvateľov. Pri veľkosti mesta je podstatné spomenúť to, že bolo navrhnuté tak, aby ste sa všade dostali do pár minút pešo.

Celá koncepcia ideálneho priemyselného mesta nepozostávala iba z praktických pravidiel. Predchádzalo jej definovanie do ucelenej filozofie, na základe ktorej, sa následne formovala logika mesta.

Viac sa dozviete na našom portáli Baťovany.sk

To nie sú len Baťovany a Svit

Keď sa povie Baťa na Slovensku, naskočia vám v mysli najmä Baťovany a Svit. Tam ale pôsobenie firmy Baťa u nás ani náhodou nekončí. Firma na Slovensku do roku 1948 prevádzkovala viac ako 400 predajní a spomína 42 lokalít, na ktorých buď stáli existujúce továrne alebo boli dôležitou surovinovou základňou v ich podnikaní. V novej sérii článkov vám predstavíme tie najdôležitejšie lokácie. Uvidíte, že príbeh firmy Baťa na Slovensku je skutočne široký.

Baťa po celom Slovensku

Pôsobenie firmy Baťa na Slovensku je hlbšia téma, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V podstate po celom Slovensku nájdeme stopy pôsobenia tohto výnimočného koncernu. Doslova od Tatier k Dunaju, ale aj od Baťovho kanála po Košice, všade tam ešte aj dnes nájdeme realizácie firmy Baťa.

Súčasť československého príbehu

Prvým kontaktom firmy Baťa so Slovenským územím bolo otvorenie predajní. Nie je to v ničom prekvapujúci krok. Slovensko je v tomto čase súčasťou prvej Československej republiky a expanzia predajní po krajine sa aj nám, laikom, zdá ako logický krok. Prvé predajne u nás boli otvorené v roku 1918 v mestách Trnava, Malacky, Trenčín a Žilina.

Prvé obchodné domy

Mnohé z predajní boli zriadené už v existujúcich budovách, ktoré prešli len základnými úpravami. Avšak poznáme aj realizácie obchodných domov, ktoré boli reprezentatívnymi stavbami firmy. Nájdeme ich napríklad v Trnave, vo Zvolene, v Košiciach a tým najreprezentatívnejším je určite obchodný dom v Bratislave – pri Michalskej bráne.

Od kože až po mramor

Ak sa pozrieme na výrobnú činnosť, prvým závodom na Slovensku, v ktorom začína firma Baťa pôsobiť, je koželužňa v Bošanoch. Tú v roku 1930 kúpil Tomáš Baťa. Hneď v ďalšom roku rozširuje kapacitu spracovania koží o koželužňu v Nových Zámkoch. Svit a Baťovany ani nemusíme zmieňovať, o ich Baťovskej minulosti sme písali nejeden článok. Ale to, že firma Baťa vlastnila Bojnický zámok aj s celým panstvom a lesným hospodárstvom je informácia, ktorá ešte mnohých prekvapí. Nehovoriac o miestach ako Pravenec, Obyce alebo Tuhár. Firmu Baťa si na prvé počutie asi nespojíte s ťažbou mramoru alebo výrobou nábytku.

Chcete vedieť viac?

Zaujala vás táto téma? V našej novej sérii “Baťa na Slovensku” na webe Baťovany.sk si postupne predstavíme jednotlivé lokality a ich zaujímavé príbehy. Na túto tému sme tiež zostavili prednášku, ktorú si môžete objednať ako súčasť teambuildingu alebo samostatne.

Fenomén Baťa

Čo vám zíde na um ako prvé, keď sa povie „Baťa“? Topánky, Zlín, možno Baťovany. A ak povieme Baťov systém podnikania? Väčšina ľudí si s týmito slovami spája pojmy ako úspešný podnik, kvalita výrobkov, či „baťovské ceny“. Baťovské podnikanie však charakterizujú aj termíny ako transparentnosť, brainstorming, benchmarking, Total Quality Management, metóda Just-in-time, ekológia, duálne vzdelávanie, krízový manažment. To všetko Baťa vo svojom koncerne skutočne využíval. Na začiatku 20. storočia. V Československu. Bez internetu, smartfónov a videokonferencií. Len s použitím dvoch prekvapujúco obyčajných pomôcok – poznámkového bloku a ceruzky.

Skvelý pozorovateľ

Tomáš Baťa bol neuveriteľne pokrokovou a rozhľadenou osobnosťou, no ani on sa raz ráno len tak nezobudil s hotovým plánom na ovládnutie obuvníckeho priemyslu v hlave. Poznatky získaval cestovaním po svete, pozorovaním a učením sa od ostrieľanejších kolegov. Skúsenosti v podnikaní zbieral pomaly, nevyhol sa neúspechom či krízovým situáciám. Vďaka vlastnej húževnatosti, pracovitosti a intelektu sa mu však podarilo vybudovať podnik, ktorý ustál hospodársku krízu, dve svetové vojny i niekoľko zmien politických režimov.

Baťovské ceny používané dodnes

Viacero prvkov výroby i manažmentu prevzal Baťa od amerického veľkopodnikateľa Henryho Forda, prispôsoboval ich však podmienkam domáceho prostredia. Následne vytváral vlastné systémy, ktorými sa ale nepotreboval chváliť, preto sa mu ich vznik nepripisuje.

Podnikateľských nástrojov používaných v podniku Baťa je veľké množstvo, no bežný človek firmu identifikuje práve pojmom „baťovské ceny“. Tie samozrejme boli (a sú) obľúbeným marketingovým prvkom u mnohých súčasných obchodníkov. Sú to ceny výrobkov zakončené deviatkou, ktoré majú psychologický účinok na zákazníka (namiesto za 50 € sa tovar predáva za 49 € a pod.). Kupujúci má pri tejto cene pocit, že kupuje rádovo lacnejší tovar a výrazne ušetrí. Baťovské ceny však zďaleka nie sú jedinou vecou, ktorá bola pre obuvnícky podnik v čase svojho vzniku jedinečná a priekopnícka.

Nadčasový model najprv len na zisku

Veľmi zaujímavou súčasťou Baťovho systému riadenia a jedným z jeho základných kameňov bola aj účasť zamestnancov na zisku a strate podniku. Zavedením tohto prvku do organizácie svojho podniku Baťa dokazoval, že okrem modernizácie manažmentu a výroby je potrebné sústrediť sa aj na správnu motiváciu pracovníkov. Vytvoril preto systém odmeňovania zamestnancov, ktorý závisel od kvality ich práce a vynaloženého úsilia. Išlo o podiel pracovníkov na zisku, ktorý dostávali podľa hospodárskych výsledkov svojich dielní.

K účasti na zisku pribudla aj zodpovednosť za straty

Účelom systému účasti na zisku a strate bolo minimalizovať kazové výrobky. Tomáš Baťa veľmi rýchlo prišiel na to, že pre podnik je omnoho lacnejšie vyplatiť zodpovedným zamestnancom podiel na zisku podniku, než naprávať škody vzniknuté nepredajnými hotovými produktmi. Tak sa k podielu na zisku pridala aj zodpovednosť za stratu firmy. Vedúci pracovníci tak mali priamy vplyv na výšku svojich príjmov a produktivita, kvalita výrobkov i objem výroby neustále stúpali.

Osobitnú formu systém nadobudol aj v predajniach firmy. Vedúci predajne fungoval v podstate ako samostatný podnikateľ. Filozofiou firmy bolo predávať za pevné ceny, rovnaké vo všetkých predajniach v krajine. Za každý predaný pár dostal vedúci predajne dohodnutú odmenu, bolo teda len na ňom, koľko párov predá a aká bude jeho tržba. Tento spôsob odmeňovania vedúcich predajní bol súčasťou veľkého prepracovaného systému predaja produktov firmy Baťa.

Veľa princípov

Firmu Baťa tvorilo obrovské množstvo princípov, ktoré často plynuli z problémov, ktoré firma vyriešila. Nebudeme sa viac rozpisovať o témach ako sociálna starostlovosť, Baťova škola práce, alebo zakladanie miesto po celom svete. To všetko môžete spoznať naživo, s nami, v Baťovanoch.

Baťa nebol len jeden

V závere tohto krátkeho predstavenie fenoménu Baťa nám dovoľte uviesť ešte jednu dôležitú informáciu. Asi málokedy sa stáva, že rodinnú firmu vedú po sebe traja geniálni riaditelia schopní doviesť ju k nevídaným úspechom. Azda preto má nie každý jasno v tom, ktorý Baťa je ktorý, či ako je spojený s mestom Partizánske a jeho históriou. Tomáš Baťa firmu založil. Bol dostatočne nadaný a ambiciózny, aby si plnil svoje a plány. Jeho sochu môžete nájsť aj v našom meste. Po jeho nešťastnej smrti pri leteckej havárií sa vedenia firmy ujal jeho nevlastný brat Ján Antonín Baťa. Ten stál na čele firmy, keď boli založené Baťovany, preto práve jeho považujeme za zakladateľa mesta. V tom čase firma expandovala nielen do ďalších miest či zahraničia, ale pribudli jej aj mnohé nové odvetvia. Len jediný Baťa Partizánske aj s istotou navštívil a počas jeho riadenia sa z firmy stala najväčšia obuvnícka firma vo svete bol to Tomáš Baťa mladší (Tomík ako ho všetci volali), syn Tomáša Baťu.

Zažite priestiestor jedného z najstarších robotníckych domov baťovej kolónie

Navštívte Baťa point, informačný bod, ktorý sídli v baťovskom domčeku na Červenej ulici v Partizánskom. Baťovany, ako sa mesto pôvodne nazývalo založila legendárna firma Baťa. Náš poldom je súčasťou tejto dychberúcej histórie. Poďte ju s nami spoznávať.

Navštívte nás

V Baťa pointe si môžete prezrieť všetky miestnosti baťovského domčeka, rezervovať si svoje sprevádzanie mestom alebo zažiť jedno z našich podujatí.

Otváracie hodiny

utorok – piatok od 10:00 do 17:00

Organizujeme tiež sprevádzania mestom, vzdelávacie podujatia pre školy komunitné stretnutia v záhrade alebo teambuildingy pre vaše pracovné koletívy.

Pozývame vás spoznať logiku baťovshého bývania a odkrývať fascinujúci príbeh vzniku mesta Partizánske.

Pre rezerváciu vašej návštevy a prípadne otázky nás neváhajte kontaktovať.

Kontaktujte nás

_______________________

Baťa point prevádzkuje Fabrika umenia.
Realizované v spolupráci s Mestom Partizánske.
Projekt finančne podporilo Mesto Partizánske a Fond na podporu umenia